Pani Elena (55) mala veľký nezhubný tvrdý nádor. Celú pravú stranu hlavy mala zdeformovanú nádorom, polovicu tváre a všetko smerom k pravému uchu. Nádor bol skutočne veľký, akoby pravá polovica hlavy bola dvakrát tak veľká do šírky ako ľavá. Lekári navrhovali iba komplikovanú operáciu, príčinu nevedeli zistiť. V tomto mieste sú nervové spojenia príliš zložité, operácia by bola veľkým rizikom. Nádor narástol za pomerne krátku dobu, bol obrovský a tvrdý na dotyk, vôbec však ju nebolel.
Ako inak - zaviedli sme čistenie kanálikov s preplachmi nosa prasličkou a anízom, k tomu pila vhodné rozpúšťadlá - bylinkové čaje a kúpele a čakali sme, kedy sa nádor rozpustí. Čakali sme mesiac, dva, tri, no nič sa nedialo, nádor sa ani nepohol. Pani Elena po troch mesiacoch prišla na kontrolu, či všetko prebieha ako má a sťažovala sa - pochopiteľne - že nespozorovala žiadnu zmenu. Jediné, čo sme mohli urobiť, bolo, že sme ju podporili, povzbudili k pokračovaniu v čistení tela preplachmi a bylinami. Vedeli sme, že tá chvíľa príde.
A prišla! Po pol roku poctivého čistenia organizmu sa nádor otvoril a to smerom do ucha. Jednoducho jedného rána sa Elenka zobudila, a na vankúši našla veľký kopec hnisu. Tuho rozmýšľala, čo to znamená. Volala mi úplne rozrušená, že jej tečie ucho a čo má teraz robiť. Neviete si predstaviť, ako ma jej správa potešila! Hneď som jej vysvetlila, že to je práve vec, na ktorú tak dlho čakáme, a nech sa raduje, lebo sa jej nádor konečne rozpúšťa. Od tej doby mala každé ráno svoj darček trpezlivosti na vankúši vo forme škaredého výtoku, hnisu, až kým celý nádor zmäkol a vytiekol von - uchom. Ucho bolo treba občas dezinfikovať bylinami alebo kolidným striebrom, a aj kloktať, používali sme na to šalviu a rumanček. Znetvorenie sa zo dňa na deň strácalo, a v priebehu ďalších troch - štyroch mesiacov úplne zmizlo. Neskôr sa ešte nejaký výtok z ucha objavil, ale to bolo iba dočisťovanie.
Znetvorená žena sa teraz teší svojej pôvodnej podobe (mimochodom pekná výrazná žena) a my máme úžasnú skúsenosť, že aj extra veľké nádory sa dajú rozpustiť a vylúčiť zo seba. Tak čo poviete, má príroda silu?